Vnútorné a vonkajšie štýly bojových umení

V súčasnosti je zvykom deliť štýly bojových umení na vnútorné a vonkajšie. Existuje mnoho rôznych výkladov na to, čo je vonkajší a čo vnútorný štýl.
Hrubé rozlíšenie medzi vnútorným a vonkajším bojovým umením možno urobiť na základe troch kritérií:
• príslušnosti k taoizmu alebo budhizmu - Vonkajšie štýly sa riadia budhistickými princípmi, vnútorné bojové umenia sú založené na princípoch taoizmu.
• geografický pôvod - Vnútorné štýly väčšinou pochádzajú z Číny, zatiaľ čo vonkajšie štýly majú väčšinou svoj historický pôvod v Indii.
• pohybové sekvencie – Kým zástupcovia vonkajších bojových štýlov sa prevažne zameriavajú na svalovú silu a silu úderu, študenti vnútorných bojových umení sa zameriavajú na pohyby celého tela a mäkké pohyby.

Vnútorné bojové umenia

Vo vnútorných štýloch sa človek usiluje o dosiahnutie maximálneho uvoľnenia tela a slobodného vedomia. No z tejto uvoľnenosti a slobody vyrastá obrovská sila. Jeden príklad porovnania vonkajších a vnútorných štýlov hovorí: Pri údere na kameň sa tento v prvom prípade rozbije, a v druhom rozsype na prach.

Výuka vnútorných štýlov je v začiatočnej fáze dostupnejšia. Nie je tu nutná špeciálna fyzická príprava. Môžu sa im venovať aj ľudia mladší, starší, alebo menej fyzický zdatní, dokonca s oslabeným zdravím.
Vonkajšie štýly vyzerajú fyzicky aktívnejšie, vo vnútorných však rozvoj tela nie je o nič menší. Od začiatku rozvíja hlavne jeho základ, svalstvo, kosti, vnútorné orgány a čchi. Ich hlavná myšlienka by sa dala formulovať, ako maximálne efektívne využitie hoci aj minimálnych možností.
Jedným z ich dôležitých účinkov je tiež výrazný zdravotný efekt a to jednak ozdravujúci ako aj preventívny. V Číne, a v súčasnosti už aj na západe, lekári často odporúčajú svojím pacientom venovať sa niektorému z vnútorných štýlov a to ako doplnok pri liečení rozličných zdravotných problémov.
Pomalým precvičovaním pohybov podporujú vnútorné štýly aj budovanie a posilňovanie vnútorného kostrového svalstva (nazývaného aj stabilizačný systém). Toto je veľmi dôležité pre zdravie človeka, pretože napomáhajú správnemu držaniu tela, pôsobia preventívne na rôzne problémy chrbta a chrbtice, ako sú posunuté stavce, vysunuté platničky, skoliózy a pod. Tiež však človeku dodávajú pocit, že sa cíti príjemne a fit.

Medzi typických predstaviteľov vnútorných štýlov patria napr. Xing Yi Quan, Tai Ji Quan, Ba Gua Zhang,

Vonkajšie bojové umenia

Na druhej strane, vonkajšie štýly bojových umení sú založené na sile, pružnosti, výbušnosti a prítomnosti svalov a šliach celého tela. Sú to disciplíny so zrejmou a jednoznačnou orientáciou na bojové aplikácie, a teda na boj.
Mnoho vonkajších bojových umení udiera pomocou sily pásu a hornej časti tela zo základne stabilného postoja. Ruka je počas pohybu uvoľnená a napne sa až pri dopade. Tento typ úderu je schopný generovať veľké množstvo sily. Takýto úder sa označuje ako „sekčná sila“ a líši sa od úderu vnútorných bojových umení, ktorý je vykonávaný s využitím sily celého tela.
Práca na mysli a na emóciách existuje, ale zväčša je redukovaná a sústredená na prípravu temperamentu bojovníka pre skutočný boj, teda predovšetkým pre zvládanie strachu a bolesti, rešpektovanie športových pravidiel a kontrolu adrenalínu.
Filozofia nachádza vo vonkajších disciplínach veľmi málo priestoru.

Typickým predstaviteľom vonkajších štýlov je napr. karate, kobudo alebo taekwondo.

Dva neoddeliteľné integrované aspekty
Niektoré bojové umenia silne inklinujú k jednému z týchto dvoch pólov, ale slušné bojové umenie by malo chápať a rozvíjať vnútorné aj vonkajšie aspekty.
Ak nebudeme kultivovať vnútornú silu, výsledok nášho úsilia zanikne v deň, keď sila a pružnosť nás zanechajú kvôli veku, zraneniam alebo nejakej chorobe, pretože budeme kultivovať iba fyzickú a svalovú stránku seba samého,
To je to, čo sa stane s veľkými športovcami, ktorí dosiahnu svoje najlepšie výsledky približne do veku okolo tridsiatich rokov a potom začnú ich výkony klesať.
Žiaden „rozumný“ štýl nie je len vonkajší alebo len vnútorný.
Tak ako je v Jin-Jang symbole znázornené, že v Jin je trochu Jang a v Jang je trochu Jin, tak aj vo vonkajších štýloch je trochu vnútorných cvičení, aj vo vnútorných je trochu vonkajších techník.
Vo výsledku majú vnútorné aj vonkajšie štýly rovnaký cieľ a to bojaschopnosť. Každý sa však k svojmu cieľu blíži inou cestou.
V konečnom dôsledku má na štýl rozhodujúci vplyv aj vyučovacia metóda daného učiteľa. Či daný štýl vyučuje ako vnútorný (zvnútra von) alebo ako vonkajší (smerom dnu).

A kde je WT?

Wing Tsun je niekde na pomedzí. Dalo by sa povedať, že balansuje na hrane medzi vnútorným a vonkajším.
Pri hodnotení veľmi závisí od toho, ktorú časť alebo akého WT bojovníka posudzujeme. WT totiž v rôznych fázach výuky a pri rôznom stupni pokročilosti žiaka vykazuje odlišné charakteristiky.
Keith R. Kernspecht vo svojej knihe Inner Wing Tsun na túto otázku odpovedá takto:
Začiatočníci – vonkajší
Mierne pokročilí – spolovice vonkajší, spolovice vnútorný
Pokročilí - vnútorný
To má samozrejme svoje dôvody. Pozrime sa na ne.

Začiatočníci
Na začiatku sa výuka podobá na externý štýl. Pre každého začiatočníka sa výuka začína dynamickejšími cvičeniami, spevňovaním svalstva, zvyšovaním odolnosti tela voči záťaži, úderom, stresu z boja a pod. Súčasťou tréningu sú často precvičovania úderov, krokov a kopov, “tvrdších“ obranných techník, posilňovanie atď.
Je to dôležité nielen preto, aby sa jeho telo pripravilo na záťaž a bolo schopné reagovať a dynamicky sa hýbať. Cieľov je tu hneď niekoľko:
- Spevniť žiakovo svalstvo
- Otužiť úderové plochy
- Zvýšiť odolnosť voči úderom (fyzickú aj psychickú)
- Rýchlo poskytnúť účinnú zbraň pre prípad núdze na ulici

Mierne pokročilí
Keď žiaci zvládli výuku na najnižších stupňoch, ich svaly spevneli, telo sa otužilo a zlepšila sa aj koordinácia ich pohybov, môžu pristúpiť k štúdiu vnútornej časti bojového umenia. Spoznávajú jemnejšiu prácu s tlakmi a s energiou. Začínajú vnímať súpera. Jeho tlak, smer, rýchlosť, silu, stabilitu. Učia sa uvedomovať si tieto podnety a reagovať na ne. K doteraz precvičovaným cvičeniam sa pridávajú jemné tréningové metódy, ako Chi Sao, partnerské formy, rôzne cvičenia a hry. Zároveň sa žiaci učia túto novú vedomosť preniesť do predchádzajúcich vonkajších cvičení a uplatňovať nový poznatok v bojových situáciách. Tak sa techniky externej časti štýlu zlepšia o novú kvalitu a posunú sa na vyššiu úroveň. Tu najčastejšie dochádza k vedomému prepájaniu externých a interných metód a techník. Žiaci tu často balansujú na hrane medzi vnútorným a vonkajším spôsobom vedenia boja. Prepínajú sa z jedného do druhého a naopak niekoľkokrát počas bojovej akcie. Využívajú výhody jedného alebo druhého v konkrétnych situáciách. Je to obdobie, kedy sa ich bojové umenie posúva na vyššiu úroveň a rýchlo im to dáva výhodu oproti mladším, iba externe cvičiacim, spolužiakom.

Pokročilí
Pokročilí žiaci sa učia predošlé vedomosti využívať automatizovane, reagovať na súperove podnety spontánne. Na tejto úrovni už žiaci zvládli externé pohyby, aj vnímanie súpera a jeho podnetov. Teraz sa učia vnímať seba, svoj postoj a ťažisko, ovládať svoje reakcie a spresňovať svoje techniky. Na tejto úrovni je výuka vedená hlavne interným spôsobom.

Nie je to však konečná podoba Wing Tsunu. Samotný Wing Tsun je živý systém a ako bojové umenie sa naďalej rozvíja. Vďaka vedeniu EWTO sa Wing Tsun rozširuje a prispôsobuje aktuálnej situácii „tam vonku“. GM Oliver König pridáva do výuky techniky boja na zemi, ktoré študuje u senseja Gokora. Dopĺňa tak do systému štýl boja na zemi, ktorý v tradičnom WT chýba. V súčasnom svete a pri úrovni ostatných bojových umení sa však už nedá spoľahnúť, že WT bojovník a vyhne boju na zemi. A ak k tomu dôjde, chce byť prinajmenšom rovnocenným partnerom. Preto má rozvoj aj tejto časti bojových techník dôležitý význam.
Vďaka výukovému systému EWTO zostáva bojové umenie cvičencov stále vyvážené a plnohodnotné.