Veľká sedmička

Veľká sedmička je sedem schopností, ktoré sú nevyhnutné na rozvoj WT bojovníka. Rozvíjajú jeho fyzické a duševné schopnosti, potrebné pre boj.

1. Uvedomenie

sebaobrana a uvedomenie

Uvedomenie chápeme ako bdelý stav mysli, kedy sme schopní vnímať svoje okolie. Všímať si musíme nielen seba, ale aj svojho protivníka a svoje okolie. Pri pozornom vnímaní sme schopní cítiť každú časť svojho tela, jeho uvoľnenosť pred akciou a súčasne jeho pripravenosť. Dôležitá je myseľ, ktorá to všetko pozoruje a zároveň sa sústredí na to isté u súpera. Keď sa naučíme vnímať samy seba, sme schopní vnímať aj súpera - ako stojí, ako ma rozloženú hmotnosť, kam sa pozerá... Dokážeme tak z pohybov súpera vyčítať jeho úmysly. Každý pohyb súpera automaticky vnímame ako signál, ktorý nám prezrádza, aký bude ďalší krok. Môže to vyzerať ako zázračná schopnosť alebo ako šiesty zmysel, keď dopredu vieme, čo súper urobí. Je to však len bezprostredná blesková reakcia. Každý, aj ten najtrénovanejší človek, vždy svojím špecifickým pohybovým prejavom dáva signál, hoci aj nepatrný. Keď je naša pozornosť na vysokej úrovni, sme schopní všetko toto vidieť. A postupným tréningom sa naučiť aj čo to znamená. Naučíme sa tak reagovať okamžitou akciou na pohyb, ktorý je ešte len v zárodku. Treba však pripomenúť, že okrem vnímania samého seba a svojho súpera musíme vnímať aj prostredie okolo nás. Pri konfliktnej situácii v reálnom prostredí sa nebezpečenstvo v danom momente nemusí obmedziť len na jedného agresora. Skôr naopak, kedykoľvek sa môže pripojiť ďalší. Z toho je jasné, že vnímanie v danej situácii zahŕňa skutočne všetko okolo nás. Možno sem teda zahrnúť aj pojem predvídavosť, alebo odhad.

2. Pohyblivosť

sebaobrana a pohyblivosť

WingTsun je mäkký bojový systém. To znamená, že silnejšiemu súperovi nečelíme silou. Jeho údery nezastavujeme, ani neodrážame blokmi. Neriskujeme, že nám blok proti silnejšiemu protivníkovi nebude fungovať. Naopak jeho útokom sa vyhýbame. Pohyblivosť je preto nevyhnutná, aby sme neboli zasiahnutí a súčasne aby sme my mohli súpera zasiahnuť. Rovnaký princíp potom aplikujeme aj v prípade, že do nás chce protivník strčiť, chytiť nás, alebo nás kopnúť. Svoje telo musíme byť schopní ovládať v ktorejkoľvek situácii a ono nám v tom nesmie brániť. Nikdy by sme sa nemali nechať obmedzovať v pohybe stuhnutosťou niektorých častí tela. Naše telo musí byť poddajné a mäkké ako voda. Ale rovnako tak aj ničivé. Flexibilita je dôležitá nielen pre únik, ale aj pre vykonanie zdrvujúceho úderu. Päsť (alebo akákoľvek iná úderová plocha) je len konečný článok reťaze pri údere. Na údere sa podieľa celé telo. Ak bude v niektorej časti tela pohyb brzdený, bude znižovaná aj energia úderu. Skúste napríklad hádzať kameňom do diaľky. Čím uvoľnenejší váš pohyb bude, tým väčší švih budete schopní dosiahnuť. Tuhosť nesmie obmedzovať náš pohyb. Telo nám musí slúžiť ako efektívny bojový nástroj, a nie byť nám na obtiaž. Ani myseľ nesmie byť v boji strnulá. Neobmedzujme ju strachom z toho, čo ešte nenastalo, a možno ani nenastane. Nezaťažujme ju vopred plánovaním odpovede na „otázku“, ktorá ani nemusí byť položená.

3. Rovnováha

sebaobrana

Na rovnováhu sa môžeme dívať z fyzickej, ale aj z duševnej stránky. Ak si chceme v pohybe zachovať rovnováhu, musíme dobre zvládať prácu so svojím ťažiskom. V prvom rade je dôležité si uvedomiť, kde sa ťažisko v našom tele nachádza, dobre ho vnímať a kontrolovať všetko dianie v tele od ťažiska smerom k periférii (ku končatinám) a späť. Neustále telo vyvažovať. Mnoho pohybov od človeka vyžaduje prácu s rovnováhou. Pre každú činnosť je však potrebný trochu iný druh. Každá je niečim špecifická. Napríklad dobrý lyžiar bude mať dobrú stabilitu pri jazde na lyžiach. Ale v boji mu tento druh stability nepomôže. Podobne korčuliar pre svoje korčuliarske umenie potrebuje iný druh stability ako lyžiar aj ako bojovník. A rovnako bojovník WingTsun nebude mať automaticky dobrú stabilitu na lyžiach či korčuliach. Vždy sa totiž musíme naučiť reagovať na špecifické vplyvy, ktoré na našu rovnováhu pôsobia. Či už je to protivníkove strkanie alebo nami vykonávaný úder či kop. Vždy by sme mali zachovať rovnováhu a nikdy nestratiť nad svojim telom kontrolu. To by mohol agresor využiť.

4. Jednota tela

Jednota tela je známa najmä vrcholovým športovcom. Zharmonizovaním pohybu a celého tela dosahujú maximálnu efektivitu, ale zároveň pri tom aj šetria energiu. Napríklad tenista, ktorý by svoj úder tenisovou raketou vykonával iba rukou, ktorou okolo seba nekoordinovane máva. Nielen že by jeho údery nestály za nič, ale jeho ruka by celý zápas ani nevydržala. Samotnú ruku ovláda istý počet svalov. Ak sa však zapoja svaly celého tela, energia sa zmnohonásobí. Rovnako je tomu aj v prípade WingTsun. Samozrejme to rovnako ako v tenise vyžaduje cvik. Pre začiatočníka je určite jednoduchšie napodobňovať len pohyb mávania ruky, ale skutočne efektívny pohyb je vždy vykonávaný celým telom. A to sa treba učiť. Preto je i omnoho slabší človek, ktorý toto pochopil, schopný oveľa drvivejšieho úderu, než jedinec silovo vybavenejší, ale zvyknutý používať svoje telesné partie izolovane.

5. Senzitivita

sebaobrana a senzitivita

Schopnosť vnímať je vo WingTsun veľmi dôležitá. Neopiera sa však len o zrak, avšak - a to zvlášť pri boji na krátku vzdialenosť, keď je odstup od súpera len niekoľko centimetrov - o tzv. "svalový zmysel". Vo vnútornom WT na toto využívame daktilno-kinestetické cvičenia. Týmito špeciálnymi, pre WingTsun typickými, cvičeniami sa učíme hmatom vnímať každý pohyb protivníka a zároveň naň reagovať. Cieľom je napojiť sa na protivníka a kopírovať jeho pohyby až do momentu, kedy sa nám otvorí cesta na protiútok. Pri boji na krátku vzdialenosť je reakčná doba na obranu taká krátka, že reagovať včas iba samotným zrakom je veľmi obtiažne. Avšak prostredníctvom hmatových reflexov je cesta k obrane cez náš nervový systém značne skrátená. A to dokonca s minimálnym oneskorením. Preto, ak WT bojovník nadviaže kontakt s protivníkom, je schopný súpera kontrolovať aj so zavretými očami. Schopnosť vnímať je však dôležitá i preto, aby sme boli schopní reagovať na zmenu súperovho pohybu.
Skúsený protivník často zámerne vykoná miernu zmenu v dráhe svojho pohybu. Menej skúsený protivník väčšinou, pre svoju neznalosť, zvolený smer útoku zachová. Aj tu je veľmi ťažké reagovať iba na základe zrakového vnemu. Cez hmatové (daktilné) vnímanie však kontrolujeme protivníkov pohyb po celú dobu jeho priebehu. A to dokonca v reálnom čase. Vždy reagujeme na súperov aktuálny pohyb. Neplánujeme protiútok, ale vyčkáme, kým sa k nemu naskytne príležitosť. Útočník sa tak porazí sám.

6. Načasovanie

sebaobrana a načasovanie

Načasovanie je odhadnutie svojej vlastnej pohyblivosti v súvislosti s tou súperovou. Táto schopnosť sa vyvíja až s pribúdajúcimi rokmi. Ale opäť len vtedy, ak budeme dbať na pozornosť. Človek preto musí byť pozorný, pohyblivý, vyvážený, zjednotený sám so sebou i s protivníkom. A „svalový zmysel“ nám musí našepkať, kedy sa priblížil ten správny čas. Predstavte si situáciu, kedy prichádzate do budovy a chcete do nej vojsť. Pri vstupe vás čakajú automatické otáčacie dvere. Ak nenačasujete dobre svoj prechod dvermi, tak do nich buď narazíte, alebo v nich uviaznete. Samozrejme aj stojíme proti agresorovi, ktorý na nás chce zaútočiť, je problematika načasovania oveľa ťažšia. Náš protivník myslí. Má svoje plány, ktoré môže kedykoľvek zmeniť. Odhaduje našu reakciu a snaží sa nás preľstiť. Uvedomenie si všetkého tohto kráľovskou disciplínou, ktorá prichádza rokmi skúseností.

7. Bojový duch

sebaobrana a bojový duch

Bojový duch nie je telesnou vlastnosťou. Pre sebaobranu v reálnych situáciách je však nepostrádateľný. Každý z nás má v sebe skrytú šelmu a tú je treba sa naučiť prebudiť a následne zase uspať. Aj na toto je samozrejme potrebný tréning. Túto schopnosť pestujeme pomocou špecifického psychotréningu, v podobe predstierania skutočného stavu ohrozenia, hrania rolí a navykania na adrenalín.
Ďalej treba pri tréningu si v predstave seba a partnera zasadiť do reálneho prostredia a situácie. Tým sa pre nás predstieraný „stav ohrozenia“ stane rutinou a keď budeme v budúcnosti nútení čeliť skutočnému ohrozeniu, nebudeme zaskočení, prekvapení, alebo paralyzovaní.
Súčasťou prípravy na reálny stret je aj vyjasnenie situácií, kedy bude skutočný boj potrebný. Vedieť zhodnotiť či boj je nevyhnutný a či pre boj mám skutočne dobré dôvody. A to s ohľadom na zákonné normy spoločnosti a predovšetkým na normy osobnej zodpovednosti. Takými dôvodmi môžu byť ochrana vlastnej osoby pri napadnutí, ochrana našich blízkych alebo pomoc inému človeku, ak je v ohrození života. Pre boj by som mal mať vždy veľmi dobrý dôvod. Potom môžem šelmu vypustiť z reťaze a brániť sa so všetkou razanciou. Ak robíme čokoľvek len na polovicu, bez stopercentného nasadenia (a pri boji to platí viac než kdekoľvek inde), výsledok nemusí dopadnúť dobre.